Hrad Kronfelzov

V severných výbežkoch Česko-Slovenska, neďaleko Branného v Hanušovickej vrchovine, mala vyrásť jedna z najpevnejších opôr pohraničného opevnenia – delostrelectvá pevnosť Kronfelzov. Jej výstavbu si vynútila hrozba, ktorá sa začala formovať v roku 1933, keď sa Adolf Hitler ujal kancelárskeho úradu v Nemecku. Pevnosť bola naplánovaná na vrchu Holý vrch (kóta 852, pôvodne Kronfelzov) asi 3 kilometre severne od Branného a ako jediná spadala do stavebného úseku ŽSV I Staré Město pod Sněžníkem. Jej posádka mala čítať takmer 561 mužov.

Samotná stavba mala byť impozantným súborom bojových objektov: tri pešie zruby, otočná delostrelectvá veža, delostrelectvý zrub, mínometná veža a vstupný objekt. K pevnosti patrila aj izolovaná delostrelectvá pozorovateľňa plánovaná na vrchu Kozí vrch západne od Starého Mesta – strategický bod, z ktorého by pozorovatelia mali výhľad na široké okolie.

Osud tejto ambicióznej stavby bol zpečatený na jar 1937, keď ju Riaditeľstvo opevňovacích prác vyčiarklo z plánov pre nedostatok času aj financií. Namiesto mohutnej pevnosti vznikli len dva izolované pešie zruby v nižšom – druhom – stupni odolnosti. Tretí plánovaný zrub nebol nahradený vôbec ničím a namiesto delostrelectvej pevnosti sa počítalo už len s jediným izolovaným delostrelectvým zrubom. Kronfelzov tak zostal iba na papieri, nemým svedkom doby, keď sa Európa chystala na búrku.