Opevnění Českých Budějovic

Fortifikačný systém Českých Budějovíc sa začal formovať už v 13. storočí, krátko po založení mesta, ktoré sa muselo brániť opakovaným útokom mocného rodu Vítkovcov. Okolo roku 1300 bola dokončená prvá gotická etapa opevnenia — mohutná hlavná hradba s baštami a bránami. V priebehu 14. storočia k nej pribudol nižší parkánový múr a v 15. storočí sa obranný systém rozrástol o masívne strážne veže, ktoré mestu dodali impozantný charakter.

Renesancia priniesla ďalší rozvoj: mestské brány dostali v 16. storočí pred čelo barbakány, teda predsunuté obranné stavby, a východnú i juhovýchodnú časť mesta začala chrániť terciárna hradba. Po ničivom požiari v 17. storočí si opravy poškodených hradieb podali ruku s výstavbou barokových ravelínov — geometricky tvarovaných bastionových prvkov navrhnutých tak, aby do obrany naplno zapojili ťažké delostrelectvo.

Osud budějovického opevnenia sa v 19. a na začiatku 20. storočia stal predmetom ostrých sporov. Nemecky orientovaná radnica pristúpila k rozsiahkemu búraniu gotických veží a brán, čo vyvolalo vlnu nevôle na českojazyčnej strane obyvateľstva. Česi vnímali tieto pamiatky ako neoddeliteľnú súčasť vlastného kultúrneho dedičstva a ich demoláciu považovali za čistý vandalizmus — opevnenie sa tak stalo nielen vojenskou, ale aj národnostnou otázkou.