Hrad Šibenice

Dělostřelecká pevnosť Šibenice, známa aj pod nemeckým názvom Galgenberg, vznikla ako priama odpoveď na nástup Adolfa Hitlera k moci v Nemecku. Mala tvoriť chrbtovú kosť obrany severnej časti československého pohraničného opevnenia, a to v priestore kóty 376 U šibenice, neďaleko Opavy medzi obcami Sádek a Milostovice. Výstavbu si prevzala firma Lanna, akciová společnost stavební, ktorá prvú lopatu zabrala do zeme 30. apríla 1938. Zákazka v hodnote takmer 50 miliónov korún mala dať domov posádke čítajúcej približne 615 vojakov.

Pevnosť bola navrhnutá ako skutočný podzemný kolos. Pozostávala z troch pešiackych zrubov, otočnej delostreleckej veže, dvoch delostreleckých zrubov, minometnej veže a vchodového objektu. S podzemím dlhým okolo 2 800 metrov — bez zarátania takmer pol kilometra dlhej odvodňovacej štôlne — sa Šibenica stala najrozsiahlejšou pevnosťou svojho druhu vôbec. Pod zemou sa ďalej tiahnu rozvetvené spojovací a zásobovacie chodby v celkovej dĺžke asi 2,5 kilometra.

Osud pevnosti bol tragicky poznačený dobou. Stavba bola prerušená skôr, ako stihla byť dokončená, a z obavy pred nacistickým Nemeckom ju robotníci účelovo zasypali tak, aby vstup zostal úplne skrytý a neobjaviteľný. Dnes miesto rozestavěnej pevnosti pripomína rozhľadňa Šibenice, postavená v rokoch 2018–2019 priamo nad stanovišťom delostreleckej veže OP-S 33. Jej strohá, bunkru podobná architektúra vzdáva hold nedokončenému dielu i celej línii pohraničného opevnenia.