Hrad Vodní brána

Vodná brána patrila k štyrom hlavným vstupným bránam stredovekého opevnenia Kadane. Stávala v dolnej časti dnešnej Čechovej ulice, ktorá nesie toto meno až od roku 1945 — predtým sa volala Vodná a okolo roku 1500 aj Židovská. Neďaleko sa nachádzala historická strelnica, dnes kultúrny dom. Celý predbraní komplex zabezpečoval obranu priestranstva pred bránou až po rieku Ohře.

Brána slúžila ako hlavný vstup do mesta od rieky Ohře, cez ktorú tu viedol brod, neskôr nahradený dreveným mostom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1327. Most viackrát poškodili požiare — v rokoch 1362 a 1407 — a v roku 1421 ho zničili križiacke vojská pri obliehaní mesta. Počas 15. storočia sa pravidelne opravoval. Roku 1485 udelil kráľ Vladislav II. Kadani privilégium na výstavbu kamenného mosta, no tento zámer sa nikdy neuskutočnil. Na začiatku 16. storočia bolo premostenie Ohře presunuté k brodu pri kostole Sťatia svätého Jána Krstiteľa na Špitálskom predmestí.

V blízkosti mosta stál mlyn na spracovanie železnej rudy, ktorý v roku 1343 daroval Karol IV., vtedy ešte moravský markgróf, florentskému veľkopodnikateľovi Anastasiovi. Most spájal Vodnú bránu s takzvaným Kostolným dvorom na pravom brehu Ohře — malým predmestím, ktoré pôvodne spravoval rytiersky a špitálny rád johanitov spolu s kadaňskou farnosťou. Od polovice 15. storočia prechádzal dvor do rúk významných mestských mešťanov a práve tu bol doložený jeden z mestských špitálov. Od 17. storočia stávala v susedstve brány aj mestská šatľava s mučiarňou, o čom svedčí napríklad záznam z roku 1723 o výsluchu dievčaťa z kadaňského okolia.