Zámok Uhříněves

Zámok Uhříněves patrí k renesančným skvostom pražského predmestia rovnakého mena. Ide o poschodovú obdĺžnikovú stavbu s nenápadným stredným rizalitom, ku ktorej sa zo severnej strany pridružujú hospodárske budovy. Základy zámku položil koncom 16. storočia Ján Smiřický, pričom jeho pôvodný panský dom tvorí dodnes jadro celého objektu. Od roku 1626 sa stal veľkostatok majetkom Lichtenštejnovcov, no v roku 1639 ho vyplienili a zapálili Švédi. Dnešnú podobu získal zámok v roku 1711 zásluhou Jána A. z Liechtensteinu.

Lichtenštejnovci sídlili v Uhříněvsi až do prevratných udalostí po prvej svetovej vojne. V rámci pozemkovej reformy roku 1919 bol veľkostatok Jánovi II. z Lichtenštejna skonfiškovaný a neskôr odkúpený pre potreby Školného statku Vysokej školy zemského a lesného inžinierstva pri ČVUT v Prahe. Prístavby v Uhříněvsi a Netlukách navrhol architekt Theodor Petřík. Po zrušení školného statku v roku 1953 tu našiel domov Výskumný ústav živočíšnej výroby, premiestnený sem z pražských Dejvíc, kde pôsobí dodnes. Areál zámku zostáva pre verejnosť uzavretý.

V blízkosti zámku na adrese Rozdělená 240/8 stojí pozoruhodná novobaro­ková vila so záhradou, ktorú si v roku 1900 dal postaviť Ferdinand Böhm — ústredný riaditeľ Jana II. z Lichtenštejna a nositeľ viacerých európskych rádov. Projekt vypracoval architekt František Hošek a o desať rokov neskôr vilu rozšíril Alois Jenšovský. Po tom, čo ju Böhm obýval do roku 1918, slúžila v 80. rokoch ako útočisko pre matky s deťmi. Dnes tu sídli hotel Na Zámečku, ktorý býva na pohľadniciach nezriedka zamieňaný so samotným zámkom.