Hrad Daliborka

Daliborka je mohutná valcová pevnostná veža, ktorú dal v roku 1496 postaviť Vladislav Jagelovský. Jej tvorcom bol slávny staviteľ Benedikt Ried, a hoci pôvodne slúžila ako súčasť severného opevnenia Pražského hradu, čoskoro sa preslávila ako jedno z najoávanejších väzení v celých Čechách. Dnes je najznámejšou z trojice neskorogotických valcových veží, a to vďaka povestiam o jej prvom väzňovi aj Smetanovej opere Dalibor.

Veža bola dokončená v roku 1496, čo potvrdzuje aj kamenný štít na jej východnej strane s monogramom W, korunou a príslušným letopočtom. Pôvodne bola o dve poschodia vyššia, no požiar zničil hornú časť a tá už nebola nikdy obnovená. Dvojmetrovej hrúbke múrov vďačila Daliborka za povesť nedobytného žalára. Väzni bývali umiestnení buď na poschodí s priemerom sedem metrov, rozdeleným na jednotlivé cely, alebo ich spúšťali do tzv. džbánu — priestoru vysekaného šesť metrov pod podlahou.

Názov veže pochádza od jej prvého väzňa, rytiera Dalibora z Kozojed. Medzi ďalšími väzňami vyniká mecén vied a umení gróf František Antonín Spork, ktorý tu strávil pätnásť týždňov pre nezaplatené dlhy a slobodu mu vymohol až zásah cisára Karla VI. Po stavovskom odboji roku 1547 tu boli uväznení pražskí mešťania a v pobelohorskom období sa Daliborka stala miestom tvrdého väznenia účastníkov povstania. Archeologický prieskum veže priniesol svedectvo o jej temnej minulosti — v kanáli ústiacom do Jeleního priekopy boli objavené pozostatky ľudskej kostry.