Hrádek u Kněževsi

V lesnatom teréne asi kilometer severne od obce Kněževes sa skrývajú nenápadné zemné pozostatky malého stredovekého hrádku, ktorého pôvodné meno sa nezachovalo. Lokalita leží na niekdajšej česko-moravskej hranici v Pardubickom kraji, neďaleko Dolnej Lhoty, a jej strategická poloha nie je náhodná – hrádok tu pravdepodobne vznikol už v 13. storočí práve ako strážna pevnôstka zemskej hranice spadajúca pod správu kráľovského hradu Svojanov. Zmieňuje sa o ňom aj slávny historik August Sedláček vo svojom monumentálnom diele Hrady, zámky a pevnosti království Českého.

Miesto obestiera aj pozoruhodná ľudová povesť. Podľa nej tu v roku 1282 porodila ovdovená kráľovná Kunhuta Uhorská, ktorá sa zdržiavala na neďalekom Svojanove, syna Ješka – neskoršieho Jana z Falkenštejna. Dieťa mal pokrstiť miestny farár z Olešnice a ako odmenu za túto česť vraj dostal dedinu Kněževes. Keď neskôr farár Bernard Voscíníus viedol spor o túto osadu s kunštátskou vrchnosťou, predložil výpis z olešnických mestských kníh, v ktorom sa uvádza, že Kněževes darovala farnosti istá zbožná kráľovná, ktorá práve pri tejto dedine priviedla na svet syna a následne šesť týždňov zotavovala na hrade Svojanov.