Hradiště

Sedlec predstavuje včasnostredoveké hradisko, ktorého presná poloha dodnes nie je s istotou určená. V 12. storočí tvorilo súčasť hradskej sústavy a písomné pramene zachovali mená niektorých kastelánov, ktorí tu pôsobili. Ľudia z okolitého kraja sa nazývali Sedlčania a celé územie nieslo pomenovanie Sedlecko až do prvej tretiny 13. storočia.

Podľa jednej z teórií malo hradisko stáť na rozsiahlej vrcholovej plošine Bažantieho vrchu — kedysi zvaného Gobes — nad ľavým brehom rieky Rolavy, západne od Sedlca na okraji Karlových Varov. Iní bádatelia však túto hypotézu odmietajú a predpokladajú, že hradisko sa nachádzalo priamo v obci Sedlec, pravdepodobne v blízkosti kostola svätej Anny. Nepochybné je jedno: Bažantí vrch bol v minulosti osídlený a zrejme aj opevnený, hoci pre nedostatok keramického materiálu sa charakter ani obdobie osídlenia doteraz nepodarilo spoľahlivo objasniť.

Sedlčania patrili k najstarším slovanským obyvateľom Karlovarska a spravovali územie Sedlecka až do príchodu Přemyslovcov. Počas existencie sedleckej župy v 11. a 12. storočí obhospodaroval tento slovanský kmeň aj nedaleké územie Starej Role. V 19. storočí boli na vrchu údajne badateľné zvyšky opevnenia, no povrchový prieskum z roku 1978 nepriniesol žiadne nálezy — hradisko mohlo celkom zaniknúť následkom ťažby kameňa. Napriek tomu je Bažantí vrch dnes chránený ako kultúrna pamiatka a na jeho svahoch sa stáročia nachádzajú veľké kusy železnej strusky.