Městské opevnění v Hlučíně

Mestské opevnenie v Hlučíne pravdepodobne vzniklo súčasne so založením samotného mesta. V najstarších časoch chránili jeho obvod drevené palisády — rady tesne vedľa seba postavených kolov — o ktorých sa zachovali písomné zmienky z rokov 1486 a 1495. Okolo roku 1534, za panovania Bernarda zo Zvole, bola údajne dokončená rozsiahlejšia kamenná fortifikácia oválneho pôdorysu. Tvorili ju hradobné múry s dvoma vstupnými bránami — Opavskou a Ostravskou — a trinástimi polkruhovými baštami. V západnej časti na opevnenie nadväzovala pevnosť, neskôr prebudovaná na zámok, ktorá bola od mesta oddelená vlastným múrom a priekopou. Takéto riešenie bolo v stredoveku bežné: šľachtické sídlo muselo zostať hájiťeľné aj v prípade, že by nepriateľ prelomil mestské hradby, a zároveň poskytovalo ochranu pred prípadnými nepokojmi zo strany samotných mešťanov.

Stoletia sa však na opevnení podpísali neúprosne. Po sliezskych vojnách sa obe mohutné hranolovité vežové brány ocitli v zlom stave — Ostravská brána dokonca hrozila zrútením. Mestský magistrát preto v roku 1770 požiadal vojenského komisára v Prudníku o povolenie aspoň čiastočnej demolácie: navrhoval strhnúť vrchné tri siahy veže a zvyšok zakryť sedlovou strechou s odkvapom, pričom náklady mali byť hradené z predaja získaného kameniva. Žiadosť sprevádzali nákresy zachytávajúce starý aj navrhovaný nový vzhľad veže — dnes sú tieto kresby prakticky jediným zdrojom, z ktorého možno aspoň čiastočne rekonštruovať podobu vstupných brán, keďže iné zobrazenia sa nezachovali. Povolenie na opravu prišlo v krátkom čase.

V roku 1821 bol na ďalší rozvoj mesta do hradobného múru prerazený nový otvor a navŕšený val bol zrovnaný so zemou. Vznikla tak tretia brána — Ratibořská, stojaca v miestach dnešného Penziónu u sv. Floriána. Vďaka nej sa formani aj pešiaci smerujúci do Ratiboře vyhli zdĺhavej obchádzke cez Opavskú bránu. Nová ulica spájajúca námestie s Ratibořskou bránou bola vzápätí vydláždená, čo výrazne uľahčilo každodenný pohyb v meste.