Hrad Požaha

Hradisko Požaha patrí medzi významné archeologické lokality púchovskej kultúry na Morave. Nachádza sa asi 500 metrov juhovýchodne od obce Kojetín v Štramberské vrchovine, na západ od Moravsko-sliezskych Beskýd, vo výške okolo 510 metrov nad morom. Pretiahnutý vrch, po ktorom nesie hradisko svoje meno, poskytuje pôsobivú prirodzenú ochranu — na severe sa terén zvažuje až o 200 metrov, na juhu je prevýšenie miernejšie a celý areál obtekajú dva menšie vodné toky.

Samotné opevnenie malo oválny pôdorys s dlhšou osou asi 200 metrov a rozlohou 0,5 hektára. Hradbu širokú zhruba 4 metre tvorila čelná kamenná stena vystužená zvislými drevenými stĺpmi; pred ňou sa tiahol priekop. Hoci dnes je opevnenie na severnej strane viditeľné iba ako terénna hrana, archeologické výskumy potvrdili, že obieha celý obvod lokality.

Do vedeckej literatúry hradisko uviedol v roku 1926 Gustav Stumpf, ktorý rozpoznal jeho neskorolaténský charakter. Systematický výskum nasledoval od 50. rokov 20. storočia — lokalitu skúmali Lumír Jisl, Jaroslav Král aj Miloš Čižmář. Ich nálezy odhalili rozvinutú železiarsku výrobu a dôležité postavenie Požahy na diaľkovej obchodnej trase zvanej Jantárová cesta, prechádzajúcej Moravskou bránou. Pozoruhodným zistením je aj nezvyčajne vysoký podiel kostí lovnej zveri — až 50 %, čo ostro kontrastuje s 1–2 % na keltských nížinných sídliskách. Existenciu hradiska možno datovať zhruba od roku 150 pred n. l. do konca stupňa LT D2.