Hrad Víckov

Hrad Víckov stojí — či skôr stál — na vyvýšenom mieste východne od rovnomennej dedinky v okrese Brno-venkov. Vznikol pravdepodobne v prvej tretine 14. storočia ako náhrada za neďaleký zaniknutý hrad Bukov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1340, keď je ako jeho pán doložený istý Bernard. O štvrťstoročie neskôr, v roku 1365, celé panstvo odkúpil moravský markgróf Ján Jindřich a Víckov tak na dlhé desaťročia prešiel do markgrófskeho vlastníctva. V prvej tretine 15. storočia ho dočasne držali v léne Pernštejnci, no hrad bol zrejme opustený už pred rokom 1425. Roku 1454 ho kráľ Ladislav Pohrobok daroval Janovi z Pernštejna už ako pustý.

Príroda sa postarala o prirodzenú obranu hradného miesta lepšie než ktorýkoľvek staviteľ — tri strany chráni strmé údolie rieky Bobrůvky, zatiaľ čo zo západu a juhozápadu bol hrad oddelený od náhornej planiny oblúkovým priekopom. Dispozícia hradu mala nepravidelný šesťuholníkový tvar a delila sa na dve časti obopnuté hradobným múrom, z ktorého v severozápadnom rohu vystupovala brána s vežou. Priečna hradba rozdeľovala areál na prednú a zadnú časť, pričom vstup do zadného dvorca bol cez menšiu branku v tejto deliaca stene. Pri juhozápadnom múre sa zachovali základy dlhej kamennej budovy, v severnom kúte sa dodnes týčia ruiny trojpriestorového, azda veže podobného paláca.

Dnes sú zvyšky Víckova chránené ako kultúrna pamiatka Českej republiky, no ich stav je alarmujúci — Národný pamätkový ústav ich zaradil medzi najohrozenejšie nehnuteľné pamiatky v krajine. Zarastené trosky a ticho okolitého lesa tak ukrývajú príbeh hradu, ktorý prežil len niečo viac ako storočie.