Zámok Drnovice

Zámok v Drnoviciach vyrástol na mieste, kde kedysi stával hospodársky dvor — jeho pôdorys stavba čiastočne prevzala a zakomponovala do vlastnej dispozície. Výstavbu inicioval Johann Mundy, ktorý v roku 1866 poveril projektom svojho dlhoročného architekta Franza Schlepsa, pôsobiaceho v jeho službách viac ako tri desaťročia. Budova má pôdorys v tvare písmena „L", pričom ľavé krídlo slúžilo hospodárskym účelom. Nad hlavným priečelím sa dodnes nachádza malý štít s erbom rodu Mundyovcov a celá stavba tvorí výraznú dominantu miestnej dedičskej námestie.

Po Mundyho smrti v roku 1872 zámok prenajala spoločnosť Drnovický cukrovar, ktorá ho využívala na ubytovanie robotníkov. Toto obdobie sa podpísalo na stave interiérov — vnútorné vybavenie utrpelo značné škody. Neskôr, pri príležitosti päťdesiatročného panovania Františka Jozefa I., rozhodol moravský krajinský výbor o zriadení útulku pre staré ženy. Na podnet brnenského biskupa Dr. Františka Saleského Bauera bol zámok prenajatý až do roku 1936 a poskytoval strechu nad hlavou celkovo 120 starým a chorým ženám. Starostlivosť o ne prevzal Rád milosrdných sestier III. rádu sv. Františka z Brna, ktorý zámok prevzal do užívania 20. augusta 1899. Keďže budova pôvodne týmto potrebám nevyhovovala, prešla rozsiahlymi úpravami — hospodárske krídlo sa premenilo na kaplnku sv. Alžbety a záhradný domček v parku bol určený ženám trpiacim závažnejšími chorobami, napríklad epilepsiou. Sestry tu pôsobili až do roku 1947, keď bol ústav premiestnený do Veľkého Újezdu.

Prvého júla 1947 ústav definitívne ukončil svoju činnosť a zámok odkúpila obec Drnovice. Nasledovala postupná rekonštrukcia celého areálu: kaplnka ustúpila kinosále, záhrada sa premenila na ihrisko a v jednej z budov našla svoje miesto materská škola.