Hrad Dobrošov

V tridsiatych rokoch minulého storočia, keď sa nad Európou začali sťahovať temné mraky nacizmu, pristúpilo Československo k budovaniu mohutnej fortifikačnej línie pozdĺž svojich hraníc. Delostrelecká pevnosť Dobrošov vznikla ako súčasť tohto ambiciózneho obranného projektu a mala tvoriť jeden zo štrnástich opevnených uzlov na západ od Ostravy. Nachádza sa v blízkosti rovnomennej dedinky Dobrošov, ktorá leží medzi Náchodom a Českou Čermnou, západne od kóty 622.

Výstavba pevnosti sa začala v septembri 1937 po vyvlastnení pozemkov, za ktoré štát neskôr zaplatil sumu 243 024 Kč. Pôvodný plán počítal so skutočne rozsiahlu stavbou — mali tu vyrásť dva pešiačske zruby, dva delostrelecké zruby, jedna delostrelecká otočná veža, mínometná otočná veža aj vstupný objekt. Osud však pevnosti neprial: zmena politickej situácie spôsobila, že stavba nebola nikdy dokončená.

Napriek tomu malo opevnenie zohrať kľúčovú strategickú úlohu. Delá umiestnené v pevnosti by dokázali pokryť paľbou celé náchodské údolie a poskytovať podporu izolovaným pešiackym zrubom na svahoch nad Bělovsom. Dostrel hlavných zbraní siahol až za Hronov, kde sa ich paľba prelínala s krytím susednej pevnosti Jírová hora, zatiaľ čo na druhej strane zabezpečoval Dobrošov spoločnú obranu priestoru spolu s pevnosťou Skutina. Od roku 1968 je areál sprístupnený verejnosti ako expozícia československého opevnenia.