Hrad Hasištejn

Zrúcanina hradu Hasištejn – po nemecky Hassenstein – sa vypína na českej strane Krušných hôr, priamo nad dedinkou Místo v okrese Chomutov. Táto historická pamiatka je dnes chránená ako kultúrna pamätihodnosť a jej počiatky siahajú do prvej štvrtiny 14. storočia, keď ho s najväčšou pravdepodobnosťou dali postaviť páni zo Šumburka. Vo vlastníctve tohto rodu zostal hrad až do roku 1418, keď ho dobytím získali Lobkovicovci.

Najslávnejšie obdobie Hasištejnu je späté s menom Bohuslava Hasištejnského z Lobkovíc, za ktorého sa na prelome 15. a 16. storočia hrad výrazne rozrástol a pretvoril na jedno z hlavných centier humanizmu v Čechách. S nástupom 17. storočia však jeho sláva vybledla – Hasištejn slúžil už len hospodárskym účelom a postupne pustovel. K jeho obnove a sprístupneniu pre verejnosť prišlo až koncom 19. storočia.

Dnes sem vedie pohodlná cesta priamo z obce Místo a hrad je v stanovených hodinách otvorený návštevníkom. Zachoval sa stredoveký gotický palác so schodiskovou vežou a kaplnkou, ako aj mladší neskorogotický palác pod valcovou vežou upravenou na vyhliadku. Pod nádvorím sa rozprestierajú rozsiahle pivnice a pred hradom stojí voľne prístupná neskorogotická predsunutá bašta – tichý strážca dávnych čias.