Hradsko

Hradsko patrí k najzaujímavejším archeologickým lokalitám stredných Čiech. Toto opevnené sídlisko sa rozkladá na náhornej plošine vypínajúcej sa nad údolím rieky Pšovky, neďaleko rovnomennej dediny pri meste Mšeno v okrese Mělník. Plošinu zo strán ohraničujú strmé pieskovcové steny zvažujúce sa do Kokořínskeho a Kanínskeho dolu, zatiaľ čo jej vrchná časť slúži dodnes poľnohospodárskym účelom a okolité svahy chráni prírodná rezervácia Kokořínský Důl.

História osídlenia lokality siaha hlboko do praveku. Nálezy štiepannej kamennej industrie z čadiča a kremenca svedčia o prítomnosti ľudí už v mladšom paleolite pred približne 25-tisíc rokmi. V neskorších storočiach tu zanechala stopy únětická kultúra aj Kelti — tí druhí po sebe okrem iného zanechali náramok z modrého kobaltového skla so žebrovaním, datovaný do 2. a 1. storočia pred naším letopočtom.

Okolo 7. storočia sa na plošine usadili Slovania a už v 8. storočí tu slovanský kmeň Pšovanov vybudoval kamenné opevnenie, pohanské obetisko aj ohradený velmožský dvorec. Hradby spočiatku dosahovali šírku 7 metrov, neskôr boli rozšírené až na 14 metrov, no v prvej polovici 19. storočia ich miestni obyvatelia rozobral i a odviezli. V 9. storočí sa Pšovanom stalo hlavným sídlom neďaleké Mělník na sútoku Labe a Vltavy. Z mladšej fázy hradiska pochádza aj kostol sv. Juraja, ktorý stál v miestach dnešnej zástavby obce Hradsko a dokladá plynulý prechod lokality z pohanskej do kresťanskej éry.