Hrad Jezdec

Na severnom okraji libereckej štvrte Ruprechtice, tam kde sa Čierna Nisa vine Kateřinským údolím, vypína sa nad okolím žulový ostrohy Žulového vrchu. Práve tu stávala skalná pevnôstka Jezdec – po nemecky Reitstein alebo Reitenštejn – ktorej poslaním bola strážna služba nad zemskou cestou spájajúcou Liberec s Frýdlantom. Písomné aj archeologické pramene potvrdzujú jej existenciu v priebehu 14. a 15. storočia.

Stavba využívala tri prirodzené žulové rebrá, na ktorých sa dvíhala drevená konštrukcia. Dnes po nej zostali len záseky vytesané do skaly a obdĺžniková priehlbina – tiché svedectvo zaniknutého obydlia. Celý ostrohy bol od susedného hrebeňa oddelený valom a asi dvojmetrovým priekopom, pričom jediný prístup vedie od juhu po turistickom chodníku so žltým značením. Dnes miesto láka predovšetkým ako obľúbený vyhliadkový bod.

Archeológovia sa k lokalite opakovane vracali. Pri výskumoch v rokoch 1926 a 1935 získali keramické črepiny datované od 11. do 15. storočia, pričom val skrýval zvyšky zhnilej podpiernej konštrukcie, ktorú sa pokúsil rekonštruovať amatérsky archeológ Emil Gebauer. V požiariskových vrstvách na hradnom pahorku sa okrem keramiky našli aj železné predmety – fragmenty podkov, zlomok kosáka, hrot šípu do kuše, kovaní dverí a okien či rôzne klince –, ktoré plasticky dokreslili každodenný život tejto zabudnutej strážnice.