Jindřichův Hradec

Na soutoku rieky Nežárky a Hamerského potoka sa v Jihočeskom kraji rozprestiera impozantný zámecký komplex Jindřichův Hradec – rozlohou troch a pol hektára tretí najväčší svojho druhu v celej Českej republike, hneď po Pražskom hrade a Českom Krumlove. Štát ho spravuje prostredníctvom Národného pamiatkového ústavu, verejnosti je voľne prístupný a od roku 1995 ho zdobí titul národnej kultúrnej pamiatky.

Pôvodný hrad dal s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovať kráľ Přemysl Otakar I. v prvej polovici 13. storočia, no čoskoro ho prevzali Vítkovci. Ich miestna vetva si odvtedy hovorila páni z Hradce a sídlo držali takmer nepretržite až do roku 1604. Práve oni ho postupne pretvorili na honosný renesančný zámok. Po nich nasledovali Slavatovci (1604–1694) a neskôr Černínovia z Chudenic. Slavatovci síce prestali používať zámok ako stálu šľachtickú rezidenciu a zastavali sa tu iba pri príležitostných zastávkach na ceste medzi Prahou a Viedňou, no objekt bol napriek tomu udržiavaný. Osudným sa mu stal veľký požiar v roku 1773, po ktorom Černínovia obnovili len nevyhnutné priestory pre svojich úradníkov. K rozsiahlej rekonštrukcii sa pristúpilo až v prvej štvrtine dvadsiateho storočia.

Dnešný areál národnej kultúrnej pamiatky tvorí pestrý súbor stavieb: samotný zámok, zámocký pivovar s mlynom, budova koželužne s priľahlým areálom, vodná elektráreň a historické mestské opevnenie. Každý z týchto objektov rozpráva vlastný príbeh o storočiach, ktoré toto miesto formovali.