Hrad Krakovec

Zrúcanina gotického hradu Krakovec sa vypína na rozľahlom skalnatom ostrohu nad sútokom Šípského a Krakovského potoka, na samom okraji chránenej krajinnej oblasti Krivoklátsko v okrese Rakovník. Štát ju od roku 1965 chráni ako kultúrnu pamiatku a verejnosti ju sprístupňuje Národný pamiatkový ústav.

Prvý kameň hradu položil na začiatku osemdesiatych rokov štrnásteho storočia Jíra z Roztok, no dlhy ho prinútili predať sídlo Jindřichovi Leflovi z Lažian. Počas husitských vojen sa majitelia rýchlo striedali, až v roku 1443 hrad získal Albrecht z Kolovrát. Jeho potomkovia, nazývaní Krakovskí z Kolovrát, tu sídlili takmer storočie, kým ho roku 1548 nekúpili Lobkovicovci. Práve za ich éry prešiel hrad prestavbou na renesančný zámok. V sedemnástom storočí majitelia uprednostňovali iné rezidenie, no v osemnástom storočí bol chátrajúci objekt opäť upravený na bývanie. Roku 1783 ho však zachvátil požiar a odvtedy hrad definitívne upadal — v priebehu devätnásteho storočia ho postupne rozoberali na stavebný kameň.

Krakovec predstavuje vrcholný príklad architektúry kráľovskej dvorskej stavebnej hute Václava IV. Obranné prvky boli zámerne potlačené na úplné minimum a dôraz sa kládol predovšetkým na obytný komfort, ktorý zabezpečovala trojica rozľahlých palácov. Práve tu sa naplno zavŕšil vývojový oblúk hradnej architektúry — premena stredovekého hradu na kvalitou i duchom odlišné panské sídlo, teda zámok.