Městské opevnění ve Slaném

Mestské hradby v Slanom patria k jedným z najstarších fortifikačných diel v regióne – ich história siaha až do 14. storočia. Opevnenie obklopovalo celé historické jadro mesta a skladalo sa z dvoch súbežných línií múrov, ktoré dosahovali výšku až štyri metre. Medzi nimi sa rozprestieral parkán, pred ktorým zíval hlboký priekop čiastočne napájaný vodou z Červeného potoka. Do mesta sa vchádzalo tromi hlavnými bránami – Pražskou, Velvarskou a Lounskou – pričom z južnej strany slúžila obyvateľom menšia fortňa. Celková dĺžka opevnenia predstavovala úctyhodných 1 250 metrov.

Počiatky hradieb boli drevené, no postupom času ich nahradila súvislá kamenná stavba. Ťažké rany im zasadili husitské vojny a najmä ničivý požiar mesta v roku 1460, po ktorom bolo nevyhnutné pristúpiť k rozsiahlej obnove. Tá prebiehala v rokoch 1461 až 1472 a pri tejto príležitosti pribudli aj nové bašty, z ktorých sa však žiadna nezachovala dodnes.

Osud hradieb spečatila prvá polovica 19. storočia. Brány boli búrané postupne, samotné múry padli v rokoch 1835 a 1841. Niektoré časti opevnenia sa predsa len dochovali – buď preto, že podopierali základy susedných stavieb, ako napríklad kostola svätého Gotharda, alebo boli priamo zakomponované do novo budovaných domov. Z niekdajšieho rozsiahleho systému ochrany dnes pripomína slávnu minulosť mesta už len tzv. Čertova bašta severne od centra a fragment múru pri Šultysovej ulici na juhu.