Hrad Okoř

Zrúcanina hradu Okoř sa týči na skalnatom ostrohu v údolí Zákolanského potoka, na okraji rovnomennej dediny v okrese Praha-západ, necelých pätnásť kilometrov severozápadne od hlavného mesta. Táto stredočeská pamiatka je od roku 1965 chránená ako kultúrna pamiatka a patrí medzi najvýraznejšie gotické zrúcaniny Čiech.

Počiatky hradu siahajú do druhej polovice 13. storočia, pričom za jeho zakladateľa je považovaný niektorý z vplyvných predstaviteľov cirkvi. Od polovice 14. storočia sa však Okoř stala sídlom zámožných pražských mešťanov a menej významných šľachtických rodov. Neskôr prešla do rúk pánov z Donína a potom Bořitovcov z Martiníc, ktorí nevyužívaný objekt v polovici 17. storočia odovzdali jezuitom. Tí ho barokovo prestavali a využívali ako letné sídlo rádu, no po jeho zrušení sa hrad stal pohodlným zdrojom stavebného materiálu a rýchlo sa zmenil na ruinu.

Dochované jadro hradu je výsledkom veľkorysej prestavby zo 14. storočia, vďaka ktorej sa Okoř zaradila medzi najnáročnejšie a najhonosnejšie šľachtické hrady v Čechách. Rozmach strelných zbraní si v 15. storočí vynútil výstavbu vonkajšieho opevnenia s dvojicou polookrúhlych delostreleckých bášt. Renesančné úpravy sa dotkli predovšetkým hradného jadra, neskoršie práce mali už len udržiavací charakter a väčšina z nich zanikla spolu s opustením hradu.