Vyšehrad

Vyšehrad sa týči na strmej skale nad pravým brehom Vltavy na južnom okraji historickej Prahy a patrí k najvýznamnejším miestam českých dejín. Tento areál v sebe spája hradisko, hrad aj pevnosť a ukrýva viaceré vzácne pamiatky – najstaršiu pražskú rotundu svätého Martina či kostol svätého Petra a Pavla s preslávnym Vyšehradským cintorínom Slavín, kde odpočívajú mnohé osobnosti českej kultúry a vedy. Od roku 1962 je celý komplex národnou kultúrnou pamiatkou a verejnosti je prístupný ako rozľahlý park.

Podľa starobylých povestí dal Vyšehrad založiť bájny knieža Krok, historici však vznik skutočného kniežacieho hradiska kladú do druhej polovice 10. storočia. Slávu mu priniesol prvý český kráľ Vratislav I., ktorý tu na prelome 11. a 12. storočia sídlil a zriadil vyšehradskú kapitulu. Rozhodujúcu úlohu v podobe mesta zohrala vláda Karola IV. – cisár Vyšehrad prebudoval a pevnostnými múrmi ho prepojil s novoosídleným Novým Mestom. Husitské vojská ho roku 1420 vypálili a v 17. storočí bol zmenený na barokovú pevnosť.

Zaujímavou kapitolou je aj správna história Vyšehradu – od 15. do 19. storočia fungoval spolu s podhradím ako samostatné mesto, dlho podriadené vyšehradskej kapitule, a k Prahe bol pričlenený až roku 1883. V tom istom období vzniklo národné pohrebisko a areál dostal svoju dnešnú podobu. Roku 1904 bol cez vyšehradskú skalu razený tunel, ktorý spojil pravý breh Vltavy s južným zázemím mesta.