Vyšehrad (hradisko)

Hradisko Vyšehrad sa týči do výšky 829,1 m n. m. na rovnomennom vrchu v pohorí Žiar, odkiaľ dozeralo na strategické sedlo spájajúce Ponitrie s Turcom. Táto horská poloha lákala ľudí od nepamäti – prvé stopy osídlenia siahajú až do mladšej doby kamennej. Zvlášť výrazné pamiatky tu zanechalo obyvateľstvo lužickej kultúry z doby bronzovej (1200 – 700 pred Kr.) a neskoršie kmene zo železnej doby (750 pred Kr. – 0), po ktorých zostalo množstvo archeologických nálezov.

Najväčší rozkvit zažilo hradisko v období Veľkej Moravy, keď plnilo úlohu regionálneho centra. Slúžilo ako oporný bod pri šírení moci z Ponitria smerom na sever – do Turca, na Oravu i Liptov. Keď jeho obranné a obchodné funkcie postupne prevzali okolité osady, Vyšehrad začal strácať na dôležitosti a zánik Veľkej Moravy tento úpadok len urýchlil.

Z 13. storočia pochádzajú prvé písomné zmienky o Vyšehrade, ktorý bol vtedy v správe rodu Diviackovcov. Listina z roku 1277 ho označuje už len ako bývalý hrad, pravdepodobne poškodený počas mongolského vpádu. V 15. storočí sa na jeho troskách nakrátko uchýlili bratríci prenasledovaní kráľovskými vojskami – z tohto obdobia pochádzajú nálezy zbraní, železných predmetov, konských postrojov, hlásneho rohu a mincí z druhej polovice 15. storočia. Dnes je vrcholová časť Vyšehradu súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Vyšehrad.