Zámok Plaveč

Zámok Plaveč sa nachádza v rovnomennej obci na starobylej obchodnej ceste spájajúcej Znojmo s Jihlavou. Dejiny tejto lokality siahajú hlboko do stredoveku — obec je doložená už v 13. storočí, o čom svedčí románska rotunda zasvätená Františkovi Xaverskému s valcovou loďou a laternou z počiatku tohto storočia. Pôvodná pevnosť zvaná Dolná Plaveč sa v priebehu storočí postupne rozrastala až do podoby hradu, ktorý sa prvýkrát ako taký spomína v roku 1358, keď ho získal Aleš z Police. Neskôr prešiel do rúk Zikmunda z Plenkovic a na sklonku 15. storočia ho vlastnil Jiří Licek z Plavče.

Zlomovým rokom bol 1557, keď sa plavečského panstva ujal Václav Hodický z Hodic. Jeho rod držal pevnosť takmer sto rokov a koncom 16. storočia ju prebudoval na reprezentačný štvorkrídlový renesančný zámok s arkádami lemujúcimi jedno krídlo nádvoria. V roku 1639 zámok prešiel do rúk Johanky Alhmanovej, rodenej Vranovskej z Blížkovic, a následne jej manžela Tobiáša Alimana z Almštejna. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1679, sa stal majetkom slávneho obrancu Brna pred Švédmi — Ľudovíta Raduita de Souches — čím sa Plaveč spojila s jevišovickým a hostimským veľkostatkom do jedného panstva.

Posledný príslušník rodu de Souches dal v roku 1742 renesančnú stavbu prepracovať do baroknej podoby a o rok neskôr celé panstvo odkúpil barónsky rod Widmannovcov. Po druhej svetovej vojne bol majetok skonfiškovaný a zámok spolu s rotundou prešiel do správy štátu, ktorý tu v päťdesiatych rokoch zriadil domov dôchodcov. Zámocké zbierky boli z veľkej časti premiestnené na zámok v Náměšti nad Oslavou.