Zámok Šlapanice

Na okraji Brna, v pokojnom meste Šlapanice, sa týči pôvabná jednoposchodová rokoková stavba, ktorá v sebe skrýva bohatú a pestrú históriu. Zámok dal postaviť v päťdesiatych rokoch 18. storočia Jindřich Kajetán Blümegen, najvyšší správca Moravy a Sliezska, ktorý si ho zariadil ako útulné vidiecke sídlo, kam pozýval hostí z neďalekého Brna. Po jeho smrti v roku 1774 prešiel objekt cez ruky zámockého záhradníka až k olomouckej kapitule, ktorá ho predala rádu paulánov. Tí tu síce zriadili kláštor a privítali bratov z Vranova, no Jozef II. konvent už v roku 1784 zrušil a mnísi sa museli vrátiť späť.

Zámok sa preslávil aj počas slávnej bitky pri Slavkove v roku 1805, keď sa jeho priestory premenili na vojenský poľný lazaret. Hneď po skončení napoleonských vojen ho pohltil priemysel — najprv textilná výroba, potom v roku 1814 Johann Reiff otvoril strojáreň, priameho predchodcu Prvej brnenskej strojárne, ktorá tu v rokoch 1819 až 1836 prevádzkovala zlievareň. Výroba látok sa sem vrátila a pretrvala až do roku 1898, keď bola definitívne zastavená. Zbedačenú budovu napokon v roku 1899 odkúpila obec Šlapanice a podujala sa na jej rozsiahlu obnovu.

Od roku 1901 slúži zámok vzdelávaniu a jeho múry pamätajú na chlapčenskú meštiansku školu, hudobnú školu aj gymnázium. Dnes tu pod jednou strechou pôsobí gymnázium spojené so základnou umeleckou školou, pričom generálna rekonštrukcia celej budovy bola zavŕšená v roku 1993. Rokoková perla Šlapaníc tak napriek búrlivým dejinám žiari novým životom.