Zámok Vratislavice nad Nisou

Na sklonku roku 1900 dal najmladší z troch synov Ignaza Ginzkeya vybudovať v Libereckých Vratislaviciach nad Nisou pôvabný zámeček v pseudorenesančnom štýle. Stavba z opuky pôsobí ako skutočné šľachtické sídlo dávnych čias — jednoposchodová budova s honosným vstupným schodiskom, sochárskou výzdobou a kužeľovou vežou tvorila reprezentatívne centrum rodiny, ktorá v neďalekej továrni vyrábaila koberce a deky. Celý areál dopĺňal rozsiahly sedemhektárový park so vzácnymi domácimi aj exotickými drevinami, umelým jazierkom s okrasnou hrádzou, labuťami a zámockou koniarňou — verejnosti však zostával uzavretý.

Osud zámečku sa dramaticky zmenil po druhej svetovej vojne. Znárodnením v októbri 1945 prešiel do rúk národného podniku TOKO a z honosného sídla sa stala ubytovňa pre mladých textilných robotníkov. Februárový požiar v roku 1948 pohltil strechu i vežu, a pri následnej prestavbe pribudlo ďalšie poschodie, zatiaľ čo veža navždy stratila svoju štíhlu kužeľovitú špicu. Ako ubytovňa objekt slúžil až do roku 1990, potom prešiel cez ruky spoločnosti Byservis do súkromného vlastníctva.

Dnes zámeček víta turistov ako útulné ubytovanie uprostred historického parku, ktorý si napriek pohnutým dejinám zachoval kus svojej pôvodnej atmosféry.