Zbraslavský klášter

Na mieste, kde sa Vltava stretáva s Berounkou, stojí jeden z najvýznamnejších stredovekých kláštorov Čiech – zbraslavský konvent, ktorý dal založiť kráľ Václav II. na prelome 13. a 14. storočia. Pôvodne gotická stavba sa preslávila nielen ako kráľovské pohrebisko Přemyslovcov, ale aj ako miesto vzniku slávnej Zbraslavskej kroniky. Opáti tohto cisterciánskeho opátstva patrili k vplyvným hráčom v politike Českého kráľovstva, no po nástupe novej dynastie a presunutí kráľovskej hrobky do katedrály sv. Víta kláštor postupne strácal na význame.

V priebehu storočí areál poznačili husitské vojny aj drancovanie švédskych vojsk počas tridsaťročnej vojny. Sľubne rozbiehajúca sa baroková prestavba sa zastavila náhlym dekrétom cisára Jozefa II. z roku 1785, ktorý zrušil kláštory nevykonávajúce výučbu, vedu ani starostlivosť o chorých. Zbraslavský kláštor bol spolu s ďalšími deviatimi cisterciánskymi domami zrušený, jeho majetok predaný a budovy slúžili postupne ako cukrovar, sklad obilia, chemická výrobňa či pivovar.

Zlom nastal až v 20. storočí, keď Cyril Bartoň z Dobenína nechal zdevastovaný komplex prebudovať na zámocké sídlo. Dlhé desaťročia tu Národná galéria prezentovala svoju zbierku ázijského umenia, po reštitúcii sa objekt vrátil rodine Bartoňovcov z Dobenína a v roku 1995 získal status národnej kultúrnej pamiatky. Súčasťou areálu je aj barokový kostol sv. Jakuba Staršieho, kde sa uchovávajú ostatky posledných přemyslovských kráľov spolu s dielami Karla Škrétu a Petra Brandla. Do budúcnosti sa tu plánuje zriadiť depozitár knižnice Národného múzea so študovňou pre bádateľov.